KYJEV, BRATISLAVA. Oľga Ovsjanyková žila s mužom aj dcérami neďaleko doneckého letiska. Keď v roku 2014 vypukli boje medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými povstalcami, rozhodla sa aj s dcérou Táňou, ktorá má epilepsiu, odísť.
Prešli troma rôznymi mestami, až sa napokon usídlili v Sviatohirsku,päťtisícovom turistickom mestečku na sever od Slovianska. Kým jej muž zostal pracovať v Donecku, aby získal pre rodinu aspoň nejaké peniaze, Oľga prežíva v malom byte.
„Je takmer nemožné nájsť tu prácu,“ hovorila pred rokom pre Huffington Post. „Nezamestnanosť je vysoká a navyše sa musím starať o dcéru,“ dodáva.
Podobných prípadov ako Oľga sú na Ukrajine státisíce. Viac ako 1,7 milióna ľudí utieklo pre vojnový konflikt zo svojich domovov. Stali sa tak utečencami vo vlastnej krajine. Tento štatút im pritom nepatrí – ako vnútorní vysídlenci majú preto veľa ďalších problémov, strácajú volebné právo alebo niektoré sociálne výhody.
Prežije, kto zaplatí – aj taká je dnešná Ukrajina Čítajte Málo peňazí od vlády
„Mnohí títo ľudia majú veľké traumy. Prišli o všetko – často vlastnili len dom a auto, a to bolo ich najväčšie bohatstvo. Iní dvadsať rokov pracovali v jednej fabrike a odrazu si musia zvyknúť na nové prostredie, hľadať úplne inú prácu,“ hovorí pre SME Artem Diktiaruk, programový riaditeľ mimovládnej organizácie ADRA Ukrajina, ktorá sa venuje pomoci vysídleným Ukrajincom.
Len z Krymu odišlo asi 20-tisíc ukrajinských aktivistov, novinárov či krymských Tatárov, ktorých prenasledovali.. Ľudia, ktorí predtým žili v Doneckej oblasti, dnes žijú v Kyjeve aj vo Ľvove.
Stredná Európa teraz apeluje na Európsku úniu, aby na pomoc ukrajinským vysídlencom vyčlenila viac peňazí. Ak by migrantov v dôsledku konfliktu pribúdalo, práve okolité krajiny by boli pravdepodobne prvým ich cieľom, konštatuje agentúra Reuters.
V liste, ktorý Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko poslali šéfovi eurokomisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, žiadajú udržateľné riešenia, aby sa problém ešte viac neprehlboval. Krajiny V4 sú odhodlané viesť skupinu, ktorá bude tento problém riešiť.
Podľa Zuzany Števulovej z Ligy pre ľudské práva je dôležité, akým spôsobom by bola pomoc od Únie využitá. „Dôležité je, aby títo ľudia mali ekonomické príležitosti a vedeli viesť normálny život,“ hovorí. Stredná Európa podľa nej nechce, aby sa z vnútorne vysídlených ľudí stali utečenci, ktorí by museli odísť z krajiny.
Masová migrácia z Ukrajiny sa zatiaľ Slovenska nedotkla, aj keď mierny záujem o azyl či víza zaznamenali Poliaci aj Česi.
„Poľsko aj Česko sú väčšie, sú tam väčšie komunity aj lepšie ekonomické možnosti. Navyše Slovensko sa dlhodobo neprezentuje ako krajina, ktorá by bola veľmi priateľská k prijímaniu utečencov, čo tiež zohráva veľkú úlohu,“ tvrdí Števulová.
Odhady a čísla sa však rôznia. Podľa poľskej premiérky Beaty Szydlovej Poľsko prijalo už asi milión ukrajinských utečencov. Premiérka tento argument použila ako dôvod, prečo nemôžu prijať viac utečencov. Ukrajina však túto informáciu odmietla, väčšinou totiž v Poľsku žijú Ukrajinci, ktorí tam pracujú. Poľsko dalo minulý rok azyl len dvom žiadateľom, iní dostali dočasné povolenia. Ukrajinci mierili aj do Česka.
Loading
...Proruskí a agresívni
Ľudia, ktorí utiekli pred konfliktom, čelia mnohým problémom. Od štátu dostávajú len veľmi málo peňazí, nevedia si nájsť prácu, pretože nemajú doklady o vzdelaní či praxi, a stretávajú sa aj s diskrimináciou. Podľa Charkovského inštitútu pre sociálny výskum minulý rok až 63 percent vysídlených ľudí dostávalo dosť peňazí od štátu len na jedlo.
Život vysídlených ľudí vyzerá rôzne v rozdielnych častiach Ukrajiny.
Reportérka na voľnej nohe Stanislava Harkotová navštívila viacero rodín, ktoré z vojnovej zóny ušli: „V Užhorode som natrafila na rodiny, ktoré spolu s deťmi žili dlhé mesiace v malej hotelovej izbe, prali v umývadle, varili na dvojplatničke, boli prakticky odkázané na humanitárnu pomoc. Dospelí mali problém s nájdením si práce za adekvátnu výplatu, nehovoriac o podnájme v cene, ktorú boli schopní splatiť,“ hovorí.
Väčšina Ukrajincov má na vnútorných utečencov pozitívny alebo neutrálny pohľad, ukazuje posledný prieskum UNHCR. Iná situácia je na západe Ukrajiny – mnohí stále vidia vysídlencov z Doneckej oblasti negatívne. Majú podľa nich proruské názory, sú arogantní, nepriateľskí a sú zodpovední za situáciu na východe.
Aj keď mnohí z týchto ľudí by sa chceli vrátiť do ohrozených oblastí, nemôžu. „Veľa domov týchto ľudí bolo poškodených alebo zničených, niektorí sa nemôžu do oblasti kontrolovanej separatistami vrátiť,“ hovorí Diktiaruk z mimovládky ADRA. Aj podľa Harkotovej sa mnohí ľudia nevrátia, pretože investovali do nového života prakticky všetky svoje úspory a nemajú sa kam vrátiť.
Iní si na nový život zvykajú, aj keď je to ťažké. „Chcú patriť do novej komunity, pracovať, mať úspory. Chceme im väčšou integráciou pomôcť,“ dodáva Diktiaruk.
