BERLÍN, BRATISLAVA. Nie jednoducho znamená nie. A to musí stačiť. Aj toto jediné slovo musí byť jasným znakom, že k dohode nedôjde.
Tak znie hlavná téza nemeckých aktivistov, ktorí bojujú za to, aby sa v krajine sprísnili zákony vymedzujúce to, čo je, a čo nie je znásilnením. Sťažujú sa, že na to, aby sudcovia čin klasifikovali ako znásilnenie, nestačí, aby sa obeť pred sexuálnym stykom bránila verbálne.
Vo štvrtok má príslušné zmeny schváliť nemecký Bundestag.
Mimo chápania
Doteraz to bolo inak. Stále platný paragraf 177 trestného zákona vymedzuje znásilnenie ako akt nútenia druhého prijať alebo vykonať pohlavný akt za použitia násilia, pri hrozbe bezprostredného ohrozenia či využitia situácie, v ktorej je obeť páchateľovi vydaná na milosť.
Pri vyšetrovaní obvinení zo znásilnenia - a klasifikovaní, čo znásilnením bolo, a čo nie - tak nemecké úrady prihliadajú najmä na dve veci. Po prvé, či obeť fyzicky vzdorovala, a po druhé, či vzdorovala dostatočne na to, aby to mohli nazvať znásilnením.
“Predstava, že pokiaľ žena nebojuje, je vždy sexuálne k dispozícii, je úplnou tragédiou a mimo môjho chápania,” vyjadruje sa k doterajšiemu zákonu aktivistka na čele iniciatívy Nie znamená nie Kristina Lunzová. “Je to frustrujúce a mali by sme sa hanbiť, že v Nemecku stále nefunguje to, že nie skutočne znamená nie’,” pokračuje pre The Local.
Chcú uspokojiť masy
Političkou, ktorá sa stala tvárou kampane za inováciu zákonov, je sociálna demokratka Elke Fernerová.
“Samozrejme, že odmietnutie taktiež bude musieť byť preukázané, a preto by mal zákon zaviesť normu, ktorú pochopí akýkoľvek priemerne inteligentný človek,” hovorí podľa BBC. “Nie musí byť dostatočným znakom, že k dohode nedôjde.”
Ďalšími podporovateľmi zmeny zákonov sú aj ďalšie známe osobnosti - zväčša ženy - novinárky, herečky, hudobníčka aj šéfkuchárka.
Tlak, ktorý sa im spoločne podarilo vyvolať, spustil minulý týždeň diskusiu o novom zákone už aj v nemeckom parlamente. Minister spravodlivosti Heiko Maas ju otvoril so slovami, že si myslí, že zákonodarci sú na ňu pripravení, a volal po tom, aby sa zmena udiala rýchlo.
Berlínsky právnik Ulrich Dost-Roxin si však myslí, že sa netreba radovať predčase - v iniciatíve za zmenu zákona vidí politickú motiváciu.
“Všetko, čo vidíte, sú rokovania vlády, ktorá sa snaží rok pred voľbami uchopiť problém a uspokojiť masy,” hovorí pre Deutche Welle. “Pokiaľ ide o dôkazy, nový návrh vôbec nie je praktický. Vyhlásiť ‘Nechcel som to’ bude teraz postačujúce. Ako tomu má iná osoba uveriť?”
Kolín? Najmä krádeže
Krajina v prípade podobných zákonov pokrivkáva už dlhšiu dobu. Nemci uznali, že znásilnenie sa môže udiať aj v manželstve, len v roku 1997 - čo, mimochodom, tiež neprebiehalo najľahšie. Presadzovali ju hlavne ženy, političky z celého straníckeho spektra sa vtedy spojili.
V súčasnosti sa celý proces inovovania zákona zrýchlil kvôli útokom, ktoré sa v Nemecku odohrali počas novoročných osláv. Najviac z nich v Kolíne - približne 550 - ďalšie však aj v Hamburgu či Düsseldorfe.
Podľa slov obetí boli páchateľmi skupinky opitých mužov - mnohí z nich imigranti zo Severnej Afriky - ktorí ženy obkľúčili, ohmatkávali a zobrali im aj mobilné telefóny.
Obvinenia polícia riešila, no množstvo prípadov sa jej vôbec nepodarilo uzavrieť. Niekoľkých útočníkov však skutočne usvedčila - práve z krádeže telefónu.
