Počuli sme mnoho tvrdení o porušovaní ľudských práv v Sýrii, či o použití chemických zbraní. Sú niečo z toho aj dôkazy, ktoré sa dajú neskôr použiť pred súdom?
„Počuli sme mnoho tvrdení, ale máme veľmi málo dôkazov o tom, kto a akým spôsobom to urobil. Ak je otázka, či sa v Sýrii porušujú ľudské práva, odpoveďou je áno. Súčasné dôkazy už prinášajú nejaké náznaky, ktoré vieme čítať, no bude to chcieť nejaký čas, kým budeme vedieť jednoznačne povedať, kto tieto zbrane použil. Pre verejnú mienku sú propaganda a vplyv médií oveľa silnejšie než skutočné dôkazy.“
Ak chcete dokázať, že napríklad prezident Asad nariadil použitie chemických zbraní, museli by ste mať dôkaz o príkaze. Lenže ten asi nepodpísal na papieri. Ako sa to dá dokázať?
„V tomto kontexte stačí odhaliť, ktorá strana tieto zbrane použila. Potom sa posudzuje, kto kde stojí v hierarchii tejto skupiny, kto za čo nesie zodpovednosť. Takto sa dá prísť až k prezidentovi.“
Zabijú jedného, zomrú mnohí. Na lekárov sa útočí čoraz častejšie ČítajteBude mať sýrska vojna aj súdnu dohru?
„Ak by sa toto naozaj dialo, nemalo by sa to týkať len Sýrčanov, ale aj ľudí z iných štátov, ktorí jednotlivé strany financovali a podporovali zrod tohto chaosu. Kríza sýrskych rozmerov nemohla vzniknúť len vnútri Sýrie. Na to, aby ste mohli pokračovať vo vojne, potrebujete podporu zo zahraničia. My právnici vždy veríme v spravodlivosť, aj keď politická realita býva často iná. Vieme, že život nie je vždy o spravodlivosti.“
Ako sa osobne cítite, keď vidíte, že aj keď sú dôkazy, prípad sa z politických dôvodov pred súd nedostane?
„Zlyhanie spravodlivosti je vždy veľmi frustrujúce. Na Blízkom východe sa to deje už dlhší čas, a dúfam, že sa tohto zbavíme. Akosi sme si zvykli, že spravodlivosť nezvíťazí, ale to musíme zmeniť.“
Mení sa v tomto Blízky východ?
„Žiadna krajina Blízkeho východu nedosahuje štandardy v oblasti ľudských práv, ale hlavné je, že štáty, ktorým sa vyhýbajú vojenské konflikty, sa posúvajú smerom k rozvoju ľudských práv. Sú tu také pokusy, no treba v tomto zabrať viac. Každý štát je trochu v inej situácii, nedá sa preto hovoriť o Blízkom východe ako o celku.“
Ako vnímate postoj štátov Arabského polostrova, ktoré odmietajú utečencov zo Sýrie?
„Ide o politiku, tieto krajiny chápu utečeneckú krízu len z bezpečnostného hľadiska. Aj v minulosti sa otvárali len voči robotníkom zo zahraničia, inak nie. Ani na úrovni spoločnosti podľa mňa nie sú tieto štáty pripravené prijať utečencov.“
V Európe sa opakuje, že podľa medzinárodného práva ľuďom utekajúcim pred vojnou musíme pomôcť. Pre arabské štáty to neplatí?