SME

Európska komisia chce utečencov rozdeľovať sama

Aj keď nefungujú kvóty a dohoda s Tureckom má takisto problémy, Brusel verí, že v otázke utečencov by sme sa mali posunúť ďalej.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa pred rokom začalo v Európskej únii hovoriť o prerozdeľovaní utečencov, vyvolalo to odpor. Ten sa v lete ešte znásoboval najmä v strednej Európe, no Európsku komisiu a nakoniec aj celú Úniu to nezastavilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z nie veľmi ambiciózneho plánu prerozdeliť 160-tisíc z asi milióna utečencov, ktorí prišli do Európy, sa realitou stalo tisíc ľudí, ktorých presunuli podľa kvót z Grécka a Talianska.

Aj preto Komisia prichádza s novým návrhom. Členské štáty už nebudú sami rozhodovať, či prijmú alebo neprijmú utečencov, azylová politika sa posunie z úrovne členských štátov do Bruselu.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Analytik: Bianko šek na utečencov môže prejsť Čítajte 

Na premiérovi by už nezáležalo

Ak by tento návrh Komisie prešiel, tvrdenia slovenského premiéra Roberta Fica o tom, ako zabráni vzniku ucelenej moslimskej komunite na Slovensku, by už boli bezpredmetné.

Členské štáty by už nemali možnosť dobrovoľne si vyberať utečencov podľa kvót, ale Komisia by im ich prerozdelila podľa veľkosti ekonomiky, počtu obyvateľov a schopnosti prijať utečencov.

„Štáty Únie neposkytujú dostatok voľných miest, Taliansko a Grécko zas nie sú schopné pripraviť dostatok ľudí na premiestnenie,“ priznáva pre SME Radko Hokovský, šéf českého think-tanku Evropské hodnoty.

„Práve tento argument bude používať Európska komisia. Mechanizmus treba posilniť a spraviť ho povinným, aby mohol skutočne fungovať. Nech už nie je odkázaný na ochotu alebo neochotu členských štátov spolupracovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Verí, že aj keď krajiny budú návrh najprv odmietať, nakoniec môže prejsť. „S podobnou skepsou sme sa stretávali aj pred rokom, keď sa prvýkrát začalo hovoriť o kvótach,“ pripomína.

Stredná Európa sa opäť bude búriť

Kvóty nakoniec v októbri prešli, aj napriek odporu stredoeurópskych štátov, schválili ich na úrovni ministrov vnútra, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, za čo podali Slovensko a Maďarsko žalobu.

Odpor strednej Európy sa dá očakávať aj tentokrát. Názor lídrov zrejme nezmení fakt, že do platnosti už vstúpila dohoda s Tureckom o výmene sýrskych utečencov s Gréckom, aj keď tá už priniesla zníženie počtu utečencov, ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do Európy.

Ešte pred rokovaním o nej stredoeurópski premiéri hovorili o „pláne B“, za ktorý považujú dôkladnejšie uzatvorenie balkánskych hraníc, aby sa utečenci nevedeli dostať z Grécka ďalej do schengenského priestoru.

SkryťVypnúť reklamu

Stredná Európa teda utečeneckú krízu naďalej vníma najmä ako bezpečnostný problém, kým Nemecko sa snaží poukazovať na jej humanitárne hľadisko.

Zmena Dublinu

Faktom však je, že Dublinský systém, teda spôsob, ako sa Európa vyrovnáva s utečencami, v praxi prestal fungovať už pred rokmi. Podľa neho totiž utečenec musí požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie, do ktorej sa dostane.

Prakticky všetky žiadosti by tak malo preverovať Grécko a Taliansko, čo kapacitne nie je možné. Tieto štáty prestali registrovať utečencov, a tí tak smerovali ďalej do Európy, kde žiadali o azyl.

Keď sa uzavrela balkánska cesta, začali sa hromadiť v Grécku. Skončila sa im tak nádej na to, že sa dostanú do vysnívaného Nemecka alebo do škandinávskych krajín, kam chodilo najviac utečencov.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa sú dve možnosti, ako zmeniť Dublinský systém. Buď sa bude princíp žiadosti v prvej krajine dodržiavať, no potom by si krajiny Európskej únie žiadateľov prerozdelili, alebo sa princípu Európa vzdá úplne a utečencov si bude rozdeľovať ešte pred tým, ako požiadajú o azyl.

Súčasný systém je podľa Timmermansa neudržateľný. „Rôzne prístupy štátov spôsobili obchodovanie s azylmi a nerovnomernú migráciu, pričom dublinské pravidlá dali až príliš veľkú zodpovednosť na plecia pár štátom,“ vyhlásil Timmermans.

Prečítajte si tiež: Balkánska cesta je zatvorená, otvára sa jadranská Čítajte 

Dohoda postoje nezmenila

Pokusom o zmenu postoja niektorých štátov mala byť dohoda s Tureckom, podľa ktorej za každého sýrskeho utečenca, ktorého Turecko prijme z Grécka, si zoberie niektorý zo štátov Únie jedného Sýrčana z Turecka.

SkryťVypnúť reklamu

„Myslím si, že ak pôjde o dobrovoľný program a nie povinný, väčšina štátov by svoj postoj neprijímať utečencov prehodnotila,“ povedal ešte pred podpisom dohody s Tureckom zakladateľ think-tanku European Stability Initiative Gerald Knaus.

Výsledkom je, že európske krajiny v prvých dvoch dňoch prebrali 77 Sýrčanov. Išlo o Nemecko, Fínsko a Holandsko, teda krajiny, ktoré ľudí prijímali aj predtým. K žiadnemu prehodnoteniu postoja medzi odmietajúcimi štátmi neprišlo.

Navyše, Grécko už prestalo posielať do Turecka utečencov, lebo tí začali na jeho ostrovoch hromadne žiadať o azyl.

Napríklad z 3000 ľudí na ostrove v tábore Moria na ostrove Lesbos požiadali o azyl takmer všetci, píše BBC. Doteraz dúfali, že sa dostanú ďalej do Európy, no teraz chcú najmä zabrániť tomu, aby ich vrátili do Turecka.

SkryťVypnúť reklamu

Podobná situácia je aj na iných ostrovoch, o azyl žiadajú najmä Sýrčania, ktorí by ho na rozdiel od Afgancov či Pakistancov mali dostať. Na gréckych ostrovoch je teraz viac ako šesť tisíc ľudí, ktorí požiadali o azyl.

Prečítajte si tiež: Stredná Európa s utečencami nepomáha a ostatní na to nezabudnú Čítajte 

Neviem, kedy obnovíme

O azyle by mohli úrady rozhodnúť do dvoch dní, no utečenci potom majú právo odvolať sa. Celý proces tak môže trvať niekoľko týždňov, počas ktorých ich Grécko nemôže poslať späť do Turecka.

„Neplánujeme si dopredu počet ľudí, ktorých posielame späť,“ povedal zdroj agentúry AFP z prostredia gréckej vlády. „Ak sa do konca týždňa nazbiera dosť ľudí, ktorí nepožiadajú o azyl, vyšleme ďalší trajekt.“

Práve od toho, ako bude fungovať dohoda s Tureckom, bude záležať aj to, či návrh Komisie prejde. Krajiny musia uveriť, že do Európy už nebudú nekontrolovane prichádzať státisíce ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Od podpisu dohody sa síce výrazne zmenšil počet utečencov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Grécka, ale podľa Hokovského ani to stredoeurópske štáty nepresvedčí.

„Návrh Komisie je vlastne bianko šek a znamená, že každý bude musieť prijať podiel z počtu utečencov, pričom tento počet nevie ovplyvniť. To môže ešte posilniť protieurópske nálady, ktoré sú v strednej Európe už teraz silné,“ dodáva.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 518
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 591
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 083
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americký prezident Joe Biden.

Prezidenta USA znepokojujú plány Izraela na ofenzívu v Rafahu.


TASR
Člen bezpečnostných zložiek hliadkuje v uliciach na Haiti.

Kríza na Haiti sa stupňuje niekoľko posledných týždňov.


TASR
Bývalý americký prezident Donald Trump.

Opakovane sa zaviazal zastaviť pomoc Ukrajine.


SITA
Lietadlá spoločnosti Lufthansa na letisku vo Frankfurte.

Všetkých 190 pasažierov z lietadla bezpečne evakuovali.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu