ADDIS ABEBA, BRATISLAVA. Tisíce bezradných pastierov, ktorí museli opustiť svoje domovy, si stavajú tábor pri malej etiópskej dedinke Fedeto. Tábor rastie už pol roka, krajina prežíva jedno z najhorších súch posledných desaťročí.
„Kočovali sme tri mesiace, počas tohto obdobia sme stratili všetky svoje zvieratá, okrem dvoch somárov,“ hovorí pre agentúru Reuters Saido Ahmed Keyatová, 29-ročná matka piatich detí. Pred cestou mala jej rodina dvesto oviec a kôz, 15 kusov dobytka, osem tiav a sedem somárov.
Problémy sa dotýkajú aj jej detí. „Všetky moje deti sú podvýživené. Potrebujú mlieko a ďalšie veci.“
Vyprahnuté územie
Toto sucho, ktoré vyvrcholilo po minuloročnej výnimočne slabej dažďovej sezóne, mení niekedy úrodnú východnú Etiópiu na vyprahnuté územie. Ak zmenu neprinesie ani tohtoročná dažďová sezóna, následky môžu byť katastrofické.
Už teraz potrebuje nutne potravinovú pomoc podľa vlády a mimovládnych organizácií desať miliónov ľudí. Pre tento rok to znamená asi 1,4 miliardy dolárov. Očakáva sa, že podvýživa tento rok postihne asi 400-tisíc detí.
Darcovia sa do toho veľmi nehrnú. Nie preto, že by nechceli, ale už pomáhajú pri konfliktoch v Sýrii alebo v Jemene.
„Nejde o to, že by darcovia neodpovedali na výzvy, len nekonajú dostatočne rýchlo,“ cituje Reuters riaditeľa etiópskej pobočky Svetového potravinového programu Johna Aylieffa.
Cesta cez Stredozemné more je veľmi nebezpečná. (zdroj: TASR/AP)Etiópčania do Európy
Následky tejto krízy sa môžu dotýkať aj Európy. Kým v minulom roku tvorili väčšinu prisťahovalcov ľudia zo Sýrie, Iraku či Afganistanu, v tomto sa už môžu objaviť aj státisíce Etiópčanov.
Situáciu im totiž zjednodušuje fakt, že v minulom roku už prevádzači našli niekoľko ciest, ako dostať ľudí do Európy, najmä cez severnú Afriku. So stúpajúcou ponukou klesla aj cena a zlepšil sa know-how prevádzačov, píše portál Quartz.com.
Z Etiópie sa ľudia vydávajú často pozdĺž už nefunkčnej železnice z čias britského impéria. Priamo cez púšť aj v letných horúčavách.
Aktivisti v Káhire hovoria, že počet Etiópčanov, Eritrejčanov a Sudáncov, ktorí čakajú na svoju cestu do Európy, sa za posledný rok zdvojnásobil.
„Väčšina z nich nehovorí po arabsky, takže tu nemôžu pracovať. Práve preto sa snažia čím skôr dostať na prevádzačskú loď,“ hovorí pre portál Quartz miestny sociálny pracovník.
Zomriem aj tak
Aj keď šanca, že pre klimatické zmeny dostanú v Európe azyl, je zatiaľ veľmi malá, aj tak riskujú cestu. „Ak ostanem, zomriem určite, takže nezáleží na tom, či zomriem počas cesty,“ opakujú.
Keď podobné suchá zasiahli Etiópiu v 80. rokoch, vtedajšia komunistická vláda sa snažila hladomor zatajiť, no zábery z krajiny sa dostali do sveta a stali sa symbolom africkej chudoby.
Preto bude dôležité, ako zasiahne vláda tentokrát. Zdá sa, že je oveľa lepšie pripravená. Ekonomika už roky rastie v dvojciferných číslach, vláda spustila program na boj proti hladu.
V minulom roku na boj so suchom vyčlenila 250 miliónov eur, tento rok to bude asi sto miliónov. Je to asi toľko, koľko tvoril pred dvadsiatimi rokmi celý rozpočet krajiny, píše Reuters.
Nikto nezomrel?
Vláda tvrdí, že pri hladomore zatiaľ nikto nezomrel, čo spochybňuje zdroj agentúry z mesta Fedeto. Podľa neho zomrelo najmenej dvadsať ľudí. Presné čísla je ťažké zistiť.
Vláda sa však napriek problémom nechce vzdať megalomanských projektov, od ktorých si sľubuje modernizáciu krajiny. Pokračuje tak výstavba priehrad na Níle, Addis Abbeba sa stalo prvou metropolou s metrom v subsaharskej Afrike, stavajú nové železnice.
Pre najchudobnejších ľudí, ktorí pre suchá prišli pre obživu, však táto modernizácia veľa neprináša.
„Prečo odchádzam? Lebo chcem mať lepší život a to sa skrátka nedá, ak je vaša pôda na tom stále horšie a horšie,“ cituje Quartz mladíka na hranici so Sudánom.
Neustále otváral svoj nemecký slovník a snažil sa naučiť nové a nové slová. Aby ich využil v krajine, ktorú si vysníval ako svoj budúci domov.
