V ruinách domu sa váľa špinavý ružový medvedík, s ktorým sa ešte nedávno hralo jezídske dievčatko. Teraz je Sindžár len mestom duchov. V horách sutín sa povaľujú nielen detské hračky, ale aj rozkladajúce sa mŕtvoly islamských radikálov. Sindžár konečne oslobodili z pazúrov Islamského štátu. Lenže za cenu totálnej deštrukcie.
Prvýkrát sme do Sindžáru prišli v júni minulého roka. Mesto okupovali radikáli z Islamského štátu. Na vlastné oči sme vtedy videli boj kurdských milícií o každú ulicu, o každý dom. Nič nepomáhalo. Mesto bolo pod kontrolou radikálov viac ako rok.
Dvanásteho novembra spustili Kurdi pozemnú ofenzívu. Niekoľko dní predtým na mesto plné islamistov začali dopadať koaličné bomby. Celá pozemná operácia trvala iba dva dni, islamisti rýchlo ustúpili.
Genocída jezídov
Na začiatku augusta 2014 sa do mesta v oblasti obývanej prevažne jezídmi (staroveká náboženská skupina) privalili desiatky džípov s čiernymi vlajkami. V bleskovej ofenzíve dobyli mesto a priľahlé dediny. Tisícky civilistov donútili k strastiplnému pochodu do hôr. Bez vody, jedla, v neustálom ohrození a prenasledovaní dobre ozbrojenými radikálmi.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Boli ako lovná zver. Tí, ktorí prežili, sa uchýlili do obrovských utečeneckých táborov na severe Iraku pri meste Dohúk.
„Od začiatku jezídskej genocídy sa im snažím pomáhať. Sú to skvelí a mierumilovní ľudia, ktorí dodnes nechápu, prečo sa obeťami takého násilia stali práve oni. Chýba im najmä zdravotná starostlivosť,“ hovorí tridsaťšesťročná lekárka Khans Šamdin Ali.
Z kurdských oblastí Sýrie utiekla pred režimom diktátora Bašára Asada. Strohá uniforma kurdských milícií kontrastuje s výrazným mejkapom, zlatými náušnicami a červenou šatkou. Lekárka však upozorňuje, že nie je súčasťou armády, uniformou chcel len lepšie zapadnúť.
Za viac ako rok práce nedostala žiadny plat, ale nesťažuje sa. „Od armády dostanem všetko, čo potrebujem. Jezídovia v horách nemajú tiež nič, tak prečo by som mala chcieť viac?“
Sindžár ovládajú kurdské milície pešmerga, ale zďaleka nie sú jedinou vojenskou silou v regióne. Hneď ako pešmergovia a koaličné sily donútili Islamský štát k ústupu, vyplávali na povrch hrôzy, ktoré islamisti páchali na jezídoch.
(zdroj: SME (MM))Masové vraždy
Odchádzame za mesto. Z kurdského kontrolného stanovišťa musíme ísť pešo. Uprostred rozľahlých plání, ktorých prázdnotu neruší takmer žiadny strom, sa ocitáme na mieste.
Červenou páskou je ohraničené miesto, kde došlo k hromadnej poprave 90 jezídov. Prevažne starých žien a mužov.
„Masovú vraždu sledovalo pri tomto dome malé jezídske dievča, ktorému sa podarilo skryť,“ ukazuje na neďaleký dom plukovník Abduláh, veliteľ divízie.
„Dievčaťu sa podarilo utiecť s inou skupinou jezídov z mesta a vďaka jej svedectvu sme našli tento masový hrob. Z toho, čo videla, sme zrekonštruovali, že tu môže byť pochovaných až deväťdesiat ľudí. Islamisti ich všetkých nemilosrdne postrieľali a len prikryli hlinou.“
Človek si nedokáže predstaviť horšie miesto na smrť. Dookola nie je nič než vyschnuté koryto rieky a ďalej už sú len šíre pláne porastené neduživou burinou. Na niektorých miestach nerastie ani to.
„Tu vsakovala krv všetkých zavraždených, preto tu nič nerastie,“ ukazuje na rozsiahlu tmavú škvrnu plukovník Abduláh z nášho sprievodu. Netuší, koľko ľudí tu zomrelo, zatiaľ exhumovali desať ľudských torz.
Človeka mrazí pri pohľade na pár vybielených kostí, zvyšky oblečenia, zubnú protézu, roztrhané peňaženky a chuchvalec ľudských vlasov. Len toľko zostalo z jezídov, ktorí tu museli prežiť pred svojou smrťou ozajstné peklo.
Ponurá atmosféra halí nielen masové hroby, ale aj celé mesto. Niektoré časti sú zničené tak, že prechádzate len haldou sutín. Niekde je vidieť pozostatky vývesných štítov reštaurácií či obchodov, na jednej z ulíc sa váľajú spálené plastové figuríny z obchodu s konfekciou. Pred troskami jedného z domov leží skoro celá nedojedená pizza.
